Inkontinencia po pôrode? Hanba nie je na mieste

Tehotenstvo i pôrod bol pre mňa obrovský a neopísateľný zážitok. Okrem nového človiečika som však získala aj čosi nechcené – únik moču. Hanba a strach z výsmechu mi bránili priznať sa okoliu.

Tehotenstvo ma zmenilo. Nehovorím teraz len o fyzickom výzore – to, že priberiem, som očakávala. Vedela som, že musím počítať  aj s opuchnutými nohami. Na problémy s únikom moču ma však nikto z okolia nepripravil.

Po kýchnutí alebo silnom smiechu som z ničoho nič mala vlhkú spodnú bielizeň. Netušila som, čo za tým môže byť, no predpokladala som, že na vine sú šialené hormonálne zmeny a samotný tlak bábätka na močový mechúr. Bolo to však len pár kvapiek, nebol dôvod na obavy.

Začiatky boli nenápadné

Občas, keď sme si s priateľom alebo kamarátkami vyšli niekam von, použila som pre istotu tenkú intímnu vložku a bolo po probléme. Veď po pôrode sa všetko vráti do starých koľají, nahovárala som si.

Počas posledných mesiacov som však okrem samovoľného úniku moču začala zažívať aj naliehavé nutkanie ísť močiť. Akýmsi šťastím v nešťastí bolo, že moje opuchnuté a boľavé nohy mi nedovoľovali v posledných týždňoch ísť poriadne medzi ľudí – a tak som doma vždy stihla na toaletu dobehnúť.

Po pôrode sa problémy zhoršili

Zázrak sa však nekonal. Pôrod nepríjemný únik moču, žiaľ, nezastavil. Naopak – vlhká bielizeň a nutkavé pocity na močenie sa vracali čoraz častejšie a intenzívnejšie. Začala som sa cítiť trápne a nevedela som si vysvetliť, čo sa to so mnou deje.

Možno sa to niekomu zdá až smiešne, no mne tento problém pomaly menil celý spôsob života. Panika ma chytila len pri predstave, že mám ísť niekam von medzi ľudí. Čo keď mi „to“ opäť ujde? Čo, keď budem potrebovať súrne na toaletu a nikde v okolí žiadna nebude? Otázky ma prenasledovali naozaj všade, kam som sa pohla.   

Vlastný partner ma nespoznával

Vychádzky von som postupne obmedzila na nevyhnutné minimum, vždy som použila hrubé menštruačné vložky. Niekoľko náhradných kusov som mala poruke aj v kabelke. No samotný zápach moču sa nedal nijako prekryť.

Manželovi sa čoskoro po pôrode začalo zdať čudné, že nechcem ísť nikam von. Nespoznával tú utiahnutú a nervóznu ženu, ktorou som sa po pár mesiacoch stala. Všetko to však pripisoval pôrodu a zmenám, ktorými som prechádzala. Bála som sa mu povedať pravdu… Na také trápne priznanie som skrátka nemala odvahu.

Spoločné večery sa stali pre mňa nočnou morou. Každú chvíľku som musela odbiehať na toalet. Najskôr som predstierala, že idem skontrolovať malú, no bolo mi jasné, že dlho to neskryjem. Začala som odmietať aj sex – bála som sa totiž, čo sa mi môže prihodiť počas styku.

Priznanie mame

Jedinej osobe, ktorej som sa mohla zdôveriť, bola moja vlastná mama. Stalo sa to keď raz prišla navštíviť mňa a svoju “čerstvú” vnučku. Otvorene som jej povedala o mojom probléme, ktorý mi postupne ničil všetky aspekty života. Na moje veľké prekvapenie moja mama neprejavila ani najmenší náznak šoku. Vraj je to pre mnohé čerstvé matky úplne bežné, dokonca aj ona s únikom moču po mojom príchode na svet bojovala.

Ako je možné, že je to bežné a pritom sa o tom nikde nehovorí? Vedela som, že inkontinencia moču existuje a že trápi mužov i ženy v dôchodkovom veku. Ale únik moču u mladých žien po pôrode? To bola vtedy pre mňa novinka. Po dlhom a úprimnom rozhovore sa mi konečne po mesiacoch trápenia a hanby uľavilo.

Čo ak problémy s inkontinenciou nezmiznú?

Po odchode návštevy a uložení malej do postieľky som sa vrhla na samoštúdium. Našťastie, dnes sme úplne v inej dobe, než pred desiatkami rokov bola moja mama. Na internete som prečítala snáď všetky informácie, ktoré sa o inkontinencii po pôrode dali nájsť.

Únik moču podľa štatistík postihuje pomerne veľa tehotných žien, zhruba 40 percent. Za všetko vraj môžu hormonálne zmeny v tele. Samozrejme, tiež tlak na močový mechúr a oslabené panvové dno. Žiaľ, moje prejavy nevymizli, tak ako opisovali v rozhovoroch odborníci, ani po niekoľkých mesiacoch.

Aj inkontinencia sa dá riešiť

Nabrala som teda odvahu a pri najbližšej kontrole som sa zdôverila gynekologičke. Vraj sa nemám trápiť – ak začnem cvičiť, je veľká šanca, že telo sa dá opäť dokopy a dovtedy môžem používať zdravotnícke pomôcky na únik moču určené priamo pre ženy.

Vedela som o nich, no odmietala som v mojom veku nosiť plienky, nie som predsa novorodenec! Vysvetlila mi, že na trhu existujú zdravotnícke pomôcky na únik moču, ktoré sú diskrétne a zároveň fungujú. Nakoniec nič iné ako ich vyskúšať ani neostávalo.

Okamžite som pocítila veľkú úľavu, nohavičky i vložky boli nesmierne pohodlné, absorbovali nepríjemný zápach i vlhkosť. Výhodou tiež bolo, že som si mohla vybrať pomôcky podľa intenzity úniku moču.

Postupne som začala aj s pravidelnými cvikmi panvového dna. Nebudem nikomu klamať… Je to dlhý proces, zmena sa neudeje zo dňa na deň. No ja sa dnes na inkontinenciu pozerám optimisticky, verím, že časom sa jej zbavím úplne.