Myslite na to, že keratokonus sa môže sa týkať aj vás!

Počas štúdia na vysokej škole som začala mať problémy s videním. Nebolo to nič strašné – oči ma občas boleli, častejšie som mala pocit, že si ich musím pretierať, sem-tam sa mi rozmazával obraz. Uzavrela som to ale s tým, že veľa čítam, často pri umelom osvetlení a dlho do noci a oči (rovnako ako ja) sú z intenzívneho štúdia unavené a časom to samo prejde. Naozaj, môj stav sa nijako výrazne nezhoršoval, ale ani po skončení školy sa nezlepšoval…

Nakoniec som sa odhodlala zájsť za očným lekárom. Bohužiaľ, v tejto prvotnej fáze som to dosť podcenila. Nepovažovala som svoj stav za vážny, takže som jednoducho navštívila prvého štátneho očného lekára, na ktorého som natrafila. Nezisťovala som si referencie a už vôbec som neuvažovala o súkromnom centre.

Jednoducho som si myslela, že sa mi zhoršil zrak, tak mi lekár predpíše nejaké slabé dioptrie a budem na čítanie nosiť okuliare. Nič hrozné… A takto to dopadne, keď sa človek s ekonomickým vzdelaním pokúša sám sebe robiť oftalmologickú diagnostiku…

Kerato… čo?

Po vyšetrení sa lekár tváril trošku vážnejšie, než som si myslela, že je pri mojom malom probléme nutné. A potom povedal to slovo. Keratokonus. Priznám sa, že som to v živote nepočula a hneď som sa vydesila. Okamžite mi začalo naskakovať, že mám na oku nejaký nádor a že určite oslepnem. A tiež som si hneď spomenula, ako som niekde čítala, že stratu zraku znášajú ľudia najhoršie zo všetkých zmyslov a iné desivé informácie. Našťastie ma doktor uistil, že až také zlé to nie je. Ale ani nič, čo by bolo dobré podceňovať.

Toto ochorenie postihuje približne 1 z 1 000 až 2 000 ľudí, takže je pomerne bežné. Začína sa rozvíjať už medzi 10 a 20 rokom, ale keďže má veľmi pomalý priebeh, ľudia si ho väčšinou uvedomia až omnoho neskôr.

Spolupráca medzi okom a mozgom je totiž výborná. Až taká výborná, že dokáže veľa problémov s očami maskovať. Mozog sa totiž prispôsobí tomu, že oko posiela niektoré informácie nekompletné alebo poškodené a svojou aktivitou ich upravuje k dokonalosti. Takže si ani neuvedomíme, že je niečo v neporiadku. Až keď je poškodenie väčšie, mozog to prestane zvládať. Takže vlastne dobrá práca pri prepojení oka a mozgu je nám občas na škodu, lebo maskuje problém na oku.

Najprv trochu anatómie

Keratokonus je ochorenie rohovky – čo je priehľadná vrchná zaoblená vrstva oka. Je to číre tkanivo a najsilnejšia šošovka v ľudskom tele. Akékoľvek poškodenie jej priehľadnosti, hrúbky alebo pravidelného tvaru má za následok zhoršenie funkcie videnia. Pri keratokone sa veľmi pomaly a pozvoľne rohovka stenčuje a vo svojom strede vydúva dopredu, teda jej guľovitý tvar sa deformuje.

Ako keratokonus vzniká

Napriek tomu, že toto ochorenie je pomerne časté, dodnes sa nepodarilo úplne a presne vysvetliť príčiny jeho vzniku. S istotou sa vie len o faktoroch, ktoré naň majú vplyv, a tými sú:

Genetika – Ak má keratokonus niekto z vašich rodičov alebo príbuzných, je pravdepodobnosť jeho vzniku u vás omnoho vyššia. Preto je dobré v takýchto prípadoch robiť preventívne prehliadky už od detstva a sledovať jeho možný nástup.

Fyzické príčiny – Stav sa zhoršuje pri fyzickom namáhaní oka – konkrétne ak si oči často pretierate rukami.

Alergie – Zistilo sa, že toto ochorenie sa častejšie vyskytuje u silných alergikov (konkrétne s peľovými alergiami).

Ak teda patríte do skupiny s vyšším rizikom (alebo napr. už keratokonus máte a máte aj deti – tak ony už patria do tejto skupiny), silne odporúčam chodiť na preventívne prehliadky a sledovať, či ochorenie nezačalo vznikať.

Zabrániť vzniku doteraz medicína nedokáže, ale pri včasnej diagnostike a vhodnej liečbe sa dá toto ochorenie veľmi úspešne spomaliť a jeho postup pretiahnuť až o desiatky rokov bez zníženia kvality vášho života.

A teraz tá strašidelná správa

Keď mi môj prvý očný lekár začal o keratokone trochu rozprávať, tak po mojej prvotnej panike ma vcelku upokojil. Áno, ide o časté ochorenie, ktoré sa dá liečiť – to už zo mňa začal opadávať stres. Teda až do momentu, keď vyslovil tieto 2 veci:

  • Keratokonus sa nedá vyliečiť. Súčasná medicína ho vie len spomaliť.
  • Ak sa keratokonus nebude liečiť, dôjde postupne k úplnej slepote.

A teraz tá dobrá správa

Dobrá správa našťastie nasledovala krátko po tomto šoku. Lekár mi zdelil, že keratokonus sa dá liečiť a keď sa podchytí dostatočne skoro, oko sa dá rehabilitovať – teda sa mu jeho funkcie vrátia do  približne rovnakej úrovne ako malo predtým. I keď sa choroba nedá úplne zvrátiť, ani odstrániť, pri vašej starostlivosti o ne sa postup ochorenia spomalí a ďalšie desiatky rokov nebudete mať žiaden problém. Preto (ešte raz) zdôrazňujem nutnosť prevencie, ak patríte do rizikovej skupiny!

Keratokonus sa rozdeľuje na 5 stupňov poškodenia. Je dobré ho zachytiť v prvom alebo druhom štádiu, kedy sa dá ešte reálne liečiť a rehabilitovať. Ak sa bohužiaľ zachytí v 4. alebo 5., už sa oko rehabilitovať nedá a aj možnosti liečby sú veľmi obmedzené. Poslednou možnosťou v súčasnosti je až transplantácia rohovky.

Moja chyba…

Lekár mi navrhol liečbu tvrdými kontaktnými šošovkami. Zdalo sa mi to celkom dobré riešenie, ktoré je hradené poisťovňou. Prikývla som naň a naštartovala postup liečby. Naozaj, videnie bolo lepšie, oči boleli menej.

Časom mi to však začalo vŕtať v hlave, či by neexistovalo nejaké lepšie riešenie. Veď v súčasnosti sa dajú poškodenia zraku liečiť rôznymi modernými laserovými operáciami očí. Zaujímalo ma, či niečo podobné neexistuje aj na môj problém. Tak som začala googliť a len som otvárala oči.

Možnosti existujú… Všetky sú však ponúkané súkromnými zariadeniami a treba za ne platiť, lebo nie sú hradené poisťovňou. Nemyslite si však, že iné možnosti liečby sú nejaké zázračné a problém úplne odstránia, alebo že korekcia tvrdými šošovkami nie je vhodná. Je v poriadku, ale existujú už aj modernejšie možnosti, ktorých veľkou výhodou je, že na ne nemusíte každodenne myslieť a sú účinnejšie.

Nová liečba

A tak som sa rozhodla objednať sa do súkromného centra na konzultáciu. Tá bola zadarmo, takže som sa dozvedela viac, no zároveň som sa mohla rozhodnúť, či liečbu chcem absolvovať tam alebo nie. Bola som veľmi prekvapená, že možností, ako riešiť keratokonus, je v súčasnosti už asi 8.

Metódy sú to naozaj mladé, niektoré sa používajú len pár rokov a stále idú s vývojom dopredu. Nie všetky sú vhodné pre každého. Závisí od vášho veku a konkrétneho stavu poškodenia rohovky. Nebudem vám to vedieť všetko vysvetliť (ak chcete detaily, rozhodne sa objednajte na osobnú konzultáciu na očnú kliniku v Bratislave, kde bol doktor veľmi príjemný a zodpovedal všetky moje otázky), ale veľmi laicky som pochopila 4 rozdielne prístupy:

  1. úpravu poškodenia rohovky laserom,
  2. plastickú operáciu rohovky,
  3. implementáciu akéhosi krúžku do oka, ktorý rohovky upravuje do lepšieho tvaru,
  4. nasadenie špeciálnej šošovky natrvalo do oka pod rohovku.

Tieto metódy sa môžu aj rôzne navzájom kombinovať presne podľa stavu vášho oka. Bohužiaľ stále platí, že toto ochorenie sa nedá úplne odstrániť… Ale s vhodnou terapiou sa dá do veľkej miery rohovka napraviť a postup keratokonu spomaliť natoľko, že ďalšie desiatky rokov nebudete mať so zrakom problémy.

Zaujímavá pre mňa bola aj informácia, že minioperácie sa robia priamo na klinike a trvajú pomerne krátko. Následne sa dodržuje domáca liečba a pravidelné kontroly – ale nie ste vyradení z praktického (ani pracovného) života na žiadne dlhé obdobie. Ide doslova o pár dní a zase normálne fungujete.

Ďalšou novinkou, ktorá ma milo prekvapila, bolo zistenie, že aj transplantácie rohovky sa už robia na očných klinikách. A nie je to až taká zložitá procedúra ako som si predstavovala. Nie, nechcem to marginalizovať – je to stále náročná operácia – ale v súčasnosti je bežná transplantácia malého kúska rohovky, aby bol zákrok čo najmenej invazívny a telo sa s transplantovaným “kúskom” čo najlepšie a najrýchlejšie vyrovnalo.

Osobne teda dúfam, že transplantácia rohovky sa ma aspoň ďalších 40 rokov nebude týkať, ale nepopieram, že ma to upokojilo. Už len pri slove transplantácia som si predstavila mesačný pobyt v nemocnici, náročnú operáciu a jedenie veľkého množstva liekov a iných obmedzení. Nič z toho ale už v súčasnosti nie je nutné absolvovať.

Bohužiaľ, ani jeden z týchto zákrokov nie je hradený poisťovňou, a tak budete musieť siahnuť do vlastného vrecka. A možno aj celkom hlboko. Nechcem tu dávať konkrétnu sumu, pretože výsledné náklady sú naozaj veľmi individuálne. Verím, že cena sa môže líšiť aj podľa jednotlivých zariadení a toho, či máte poškodené obe oči – čo je ten častejší prípad.

Len rámcovo sa pripravte na stovky EUR. Nie je to málo, ale úprimne verím, že zrak je naozaj ten najcennejší z našich zmyslov, a teda sú to naozaj náklady, ktoré sú opodstatnené a dôležité.

Moja rada na záver

Nechcem byť príliš mentorovať, ale celá táto „príhoda“ s mojimi očami ma poučila o 2 dôležitých veciach, ktoré som si naozaj zobrala k srdcu:

Nepodceňujte malé varovné signály

Vaše telo je k vám dobré a často sa vie vysporiadať s menšími problémami. Zvykne si na ne, a tak si poviete, že to nie je až také zlé a ignorujete ich. Prirodzene ako všetci, neradi chodíte k doktorom a máte pocit, že naozaj nemáte čas v priebehu pracovného času behať niekde po lekároch. Ale zvážte si, na koľko vecí si čas spraviť viete – skočiť do takého nového obchodu alebo tam na obed, či na kávičku s kamarátkou. Na to si čas nájdeme, pretože nám to robí radosť na rozdiel trebárs od očného vyšetrenia.

Ale problémy sa väčšinou samy nevyriešia, len sa odsúvajú a odsúvajú a v konečnom dôsledku ich riešenie môže byť náročnejšie a omnoho drahšie, než keby sme im venovali pozornosť od začiatku. A teraz nehovorím len o vyšetrení zraku, ale o všetkých preventívnych vyšetreniach. Spravte si čas a ešte do Vianoc skúste aspoň jedno vybaviť. Ukradnite si v práci hodinku alebo sa raz vzdajte obeda a radšej investujte do svojho zdravia.

Hľadajte alternatívy

Týmto nechcem nijako podceňovať alebo zhadzovať štátnych lekárov. Ale často môžu byť jednoducho „stará škola“ a keď toto ochorenie liečia 30 rokov rovnako, postupy, ktoré sa využívajú posledných 5 či 10 rokov ich nemusia zaujímať. Alebo o nich ani nevedia, či ich nepoužívajú a teda vám alternatívu neponúknu. Určite si nerobte žiadnu sebadiagnostiku, ale stačí trochu “popátrať” na internete. Ja som našla veľmi rýchlo výbornú súkromnú kliniku a ľutovala som, že mi to nenapadlo skôr.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s